Psychiater

9. května 2017 v 12:01 | Nana |  Články k téme týždňa
"Kde sa končí normálnosť a začína sa šialenstvo?" Túto otázku si pokladá pri každom sedení s ňou. Už je u nich pár mesiacov a pomaly, naozaj pomalinky sa zotavuje. Stredne ťažký otras mozgu a pár zlomenín. Keby ju vtedy nenašiel ten pár so psom, už by tu nebola. Už by voňala konvalinky odspodu.


Chcel jej lepšie porozumieť. Chcel jej vidieť do tváre, no zakaždým sa odvrátila. A vlastne ani nepočul jej hlas. Len tichý plač. Len mumlanie. Len nárek. Ale čo z nárekov, ak nevieme, kvôli čomu plačeme?


Čušala. Mlčala. Ako taká ryba. Nečudoval sa, že jej nebolo do reči. Ale čo by teraz dal za také mumlanie... Až po chvíli. Až po určitej dobe prehovorila, až po tých niekoľkých mesiacoch trápneho a bolestivého ticha, až teraz. "Prečo?"


Viac z nej nedostal. Len to jedno slovo. A potom ďalší príval plaču. Všímal si tentoraz jej mimiku tváre, nie jej pohyby. Všímal si zúfalstvo v jej očiach. A prišlo mu to normálne. Bežné. A tak sa aj on spýtal: "Prečo?" No odpoveď zaznela v tónoch plaču. Chcel jej pomôcť, naozaj chcel. No chcel jej hlavne porozumieť, lebo to bolo kľúčom k pomoci. Možno ten kľúč stratil už vtedy, kedysi veľmi dávno.

Tentoraz sa rozkecal. "Nie si sama. Nie si v tom sama. Som tu s tebou. Už nikdy nebudeš sama," pokúsil sa o úsmev, no vlastne mu išlo do plaču. Spomenul si, ako on vtedy stratil dcéru. Díval sa na smajlíka vytetovaného na ruke pacientky. Potom znovu zdvihol zrak k jej tvári. Nahol sa k nej a utrel jej slzy. "Len mi povedz, prečo."


"Prečo som živá?" a prepukla ďalšia vlna plaču. Len sa na ňu díval. Aj jemu bolo do plaču, teraz už naozaj. Bolo mu to ľúto. Bolo mu ľúto, aká bola zúfalá. Nebola nenormálna. Len kričala o pomoc. Len niekoho potrebovala. Len už toho mala plné zuby. Kde sa končí normálnosť a začína sa šialenosť? On sám to dobre vie. On sám má svoje vlastné spomienky, strasti života a jazvy po večných bojoch. On vie. On chápe. On rozumie. Každý niekoho potrebuje. To je úplne normálne.


Tak, vážení čitatelia, to by bolo na dnes všetko. Možno je to shit, ja neviem, no toto je zatiaľ len taká... ochutnávka. :D Plánujem niečo väčšie. Sú to síce články k téme týždňa, no tvoria jeden veľký, obrovský poprepájaný príbeh. :) Veď uvidíte sami. Týmto Vás zároveň pozývam na tajomnú cestu Šedými kronikami. Vidíme sa o týždeň.
Love, Nana. 💔

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Svatá celebrita Svatá celebrita | E-mail | Web | 9. května 2017 v 12:14 | Reagovat

Co bereš na hlavu?

O_O

2 nana-the-translator nana-the-translator | Web | 9. května 2017 v 12:16 | Reagovat

[1]: Ja neberiem nič. 😂😂😂😂😂😂

3 Svatá celebrita Svatá celebrita | E-mail | Web | 9. května 2017 v 12:41 | Reagovat

To je chyba zajdi za specialistou v nemocnici on ti něco předepíše když mu ukážeš tento blog. ;-)

4 nana-the-translator nana-the-translator | Web | 9. května 2017 v 12:49 | Reagovat

[3]: 1. Čiarky sú asi veľká neznáma.
2. Je rozdiel napísať depresívny článok, než mať depresiu.
3. Milujem trollov ako si ty. ❤

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama